Voľby 2016: Koho voliť a ako som sa rozhodoval ja

Tento rok som svojich priateľov/Slovákov žijúcich v zahraničí bombardoval na sociálnych sieťach s prosbou, aby si podali žiadosť o voľby poštou, načo mi pár z Vás napísalo “koho mám voliť?” Nemyslím si, že by som mal túto otázku za kohokoľvek zodpovedať. Rád ale nazdieľam svoj rozhodovací proces a možno niekomu pomôže s výberom lístku, ktorý hodí do urny. Výsledok tohto procesu je na konci článku (Voľby 2016)

Dlhodobo ma nasiera, ako sa vládnucej strane podarilo zastaviť rozvoj naštartovaný reformami začiatkom milénia a ako rozvinula kultúru netransparentnosti a korupčného prostredia. Slovensko sa rok čo rok prepadá do väčšieho bahna (viď napríklad tento index od Transparency International). Keď už som si myslel, že po toľkých prúseroch v nasledujúcom volebnom období nemá strana šancu, svet im dal do rúk ďaľšie veľké eso: Európsku imigračnú krízu. Nevadí, že Slovenska sa v podstate netýka, nevadí, že počet žiadostí o azyl u nás skutočnosti klesá, nevadí že Slováci umierajú zbytočne pretože sa nemocnice rozpadajú a pokiaľ nezašuštíš bankovkami, zabije ťa poradovník. Nevadí, že nemá kto učiť decká a polovica ľudí s IQ nad 120 uteká do zahraničia. RF sa príležitosti chopil, spravil bububu, postavil sa do role ochrancu národa a miliardy stratených eur boli zabudnuté. Pritom väčšina voličov nedokáže situáciu obsiahnuť a jej ekonomické dopady pocítia až o pár rokov, keď bude polovica slovenského HDP na Cypre a Bahamách.

Preto som sa snažil podporiť zmenšenie moci vládnucej strany prostriedkami, ktoré mám aj na diaľku k dispozícii – takmer 10% slovenských voličov žije mimo územia SR a len malé percento z nich využíva svoje volebné právo zo zahraničia – aj kôli nechuti k byrokracii a procesu, ktoré sa s ním spájajú. Tento rok sa našťastie podarilo chalanom zo slovensko.digital  tento proces výrazne zjednodušiť projektom volby.digital. A tak som svoje internety otravoval a opakovane zdieľal, načo mi pár z Vás napísalo “koho mám voliť?” Nemyslím si, že by som mal túto otázku za kohokoľvek zodpovedať. Rád s vami ale nazdieľam svoj rozhodovací proces a možno niekomu pomôže s výberom lístku, ktorý hodí do urny. Za svoju krajinu cítim zodpovednosť a demokraciu si vážim, preto pristupujem ku svojmu volebnému právu poctivo.

Nie som objektívny

Napriek tomu, že sa všetky svoje rozhodnutia snažím opierať o reálne dáta, nemám ich dostatok na to, aby som sa mohol prehlasovať za objektívneho. Navyše je to hlúposť – politické strany sa nedajú hodnotiť len kvantitatívnymi kritériami a s vnímaním kvality takmer vždy prichádza subjektivita. Každý človek má svoj hotnotový rebríček, podľa ktorého si volí stranu, ktorá ho má teoreticky zastupovať v štátotvornom procese. Je preto dôležité porozumieť môjmu pohľadu na to, akú úlohu by mal štát zohrávať v živote človeka.

Som liberál, až libertarián, čo znamená že osobná aj ekonomická sloboda sú pre mňa dôležité. Verím, že štát by nemal zasahovať do života, filozofie a práv jednotlivca, pokiaľ tento jednotlivec svojim chovaním neohrozuje slobodu ostatných. Verím, že štát by mal byť čo najmenší, efektívny a dane nízke, ale ľudí samozrejme musí chrániť pred vonkajšími vplyvmi. Verím v solidaritu a rozumne nízku mieru kontroly nad podnikateľským a korporátnym prostredím. Novinky z domova aj zahraničia čítam každý deň ráno – ak mám skreslené vnímanie reality, na vine sú denník N, Hospodárske noviny, The Economist, Business Insider alebo Motejlek. Tiež relatívne často sledujem sociálne siete, som teda ovplyvnený aj svojim internetovým okolím.

Prednedávnom ma české pobočky Aspen Institute a Forbes svojim projektom Česko: Jak jsme na tom inšpirovali k tomu, aby som si urobil vlastnú analýzu Slovenskej ekonomiky, kvality života a bezpečnosti. O detailoch a výsledkoch napíšem možno inokedy – pre tento článok relevantným faktom je, že mi pomohla v identifikácii toho, čo by sme mohli nazvať “Domáce úlohy a vízia pre Slovensko,” alebo priority, ktoré považujem za najzásadnejšie v otázke budúceho rozvoja krajiny. Hneď na začiatok si odbijem jedného kanárka – nikde v texte ďalej nebudem spomínať utečencov. Áno, ochranu hraníc považujem za dôležitú, v rámci priorít na dlhodobé zvyšovanie kvality života Slovákov je ale za bodmi dole. Takže tu sú moje top 4:

Voľby 2016: Ako sa mám rozhodnúť?

Ako som už napísal na začiatku odpoveď ti nepoviem, ale takto som sa rozhodoval ja: Napriek tomu že mi niektorí politici môžu byť sympatickí viac a iní menej, verím že človek robí lepšie rozhodnutia mozgom ako pudmi. Nevadí mi že mi niekto osobne nesedí, pokiaľ je schopný v tom, čo od neho ako politika očakávam – kompatibilitu jeho programu s mojimi názormi, schopnosť ho presadiť a nie menej dôležitú integritu. Preto som si vybudoval nasledujúci eliminačný proces, kde v každom kole vyfiltrujem strany, ktoré spĺňajú isté kritériá. Ku každému kritériu potom priradím váhu a známky pre všetky zostávajúce politické strany. Nakoniec sa rozhodnem medzi stranami s najvyšším skóre.

Je pravdepodobné, že sa strana dostane do parlamentu?

• Ako strana dopadla v prieskumoch? “Neprepadne” mi hlas?

Sú volebný program a vízia strany kompatibilné s mojimi názormi?

• Zameriava sa program na oblasti, ktoré vnímam ako prioritné?
• Súhlasím s navrhovanými krokmi v pre mňa prioritných oblastiach?

Je pravdepodobné, že strana dokáže body programu zrealizovať?

• Sú body programu realistické?
• Preukázala strana schopnosť získať parlamentnú a verejnú podporu na presadenie svojho programu?

Je strana dôveryhodná?

• Preukázal predseda strany v minulosti integritu?
• Preukázala integritu strana ako celok?

Kto sa dostane do parlamentu?

Krištáľovú guľu síce nemám, ale mám k dispozícii prieskumy a štatistiku. Konkrétne posledné čísla od firiem Focus, Polis, MVK, Gcore, ASA a AKO. Dôveryhodnosť všetkých bola už často spochybňovaná, výsledky prvých “tradičných” troch sú ale predsalen konzistentnejšie, než posledných troch, u ktorých je vyšsie riziko uletenosti. Chybovosť podobných prieskumov sa zvyčajne pohybuje okolo 3%. Opatrné závery treba vyvodzovať hlavne pri stranách na prahu zvoliteľnosti. Rozdelil som teda výsledky do dvoch skupín – “tradičné” a “podozrivé.” Za každú skupinu som vypočítal priemer a tradičným firmám dal pri posudzovaní o niečo vyšsiu váhu. Nakoniec som strany klasifikoval do kategórií od 1 do 5, kde 1 je vo voľbách 2016 veľmi nízka pravdepodobnosť zvoliteľnosti, 3 50:50 a 5 veľmi vysoká pravdepodobnosť zvoliteľnosti. Na obrázku vizualizované vo forme Harvey ball.

Na základe týchto dát som z ďaľšieho rozhodovania vylúčil SMK, SDKU, Tip a Sme rodina. SMK síce šancu má, je ale programovo príbuzná strane Most-Híd, ktorá nad ňou dominovala vo všetkych bodoch môjho hodnotenia. 7 strán prešlo do druhého kola – Volebné programy. Ak máte naozaj veľký odpor k týmto stranám a naopak náklonnosť k strane, ktorá sa do parlamentu pravdepodobne nedostane, nie je pravda že by váš hlas “prepadol.” Žiadny právoplatný hlas zo štatistického hľadiska nie je zbytočný.

To mám čítať všetky volebné programy?

Všetky nemusíš, len tých sedem :). Je mi jasné, že to takmer nikto nerobí, preto som sa ich pokúsil zosumarizovať nižšie. Tento rok je hitom rodina a bezpečnosť – cpú ich všade skoro ako palmový olej. Komentáre nižšie sú k programom v stave, v akom boli 27.1.2016.

Smer-SD

Program ťažko vyhľadateľný, veľmi vágny a nekonkrétny – mám pocit že ho Robova sekretárka napísala za 5 minút na kolene. Tento si fakt prečítať môžeš… 5 bodov, ku každému jedna veta, that’s it. Buzzwords namiesto špecifických riešení, BSP (bullshit & populizmus) hladina vysoká, niektoré body si vyslovene protirečia s krokmi strany v minulých obdobiach. Má jedno veľké pozitívum: dá sa vytlačiť na letáčik.

• Priority: Ekonomika, Bezpečnosť, Verejné Služby, Životná Úroveň, Právny štát
• Známka (ako v škole): 5

Sieť

Sieť program párkrát menila. V predposlednej verzii sa mi páčili jasné body a riešenia, dokonca občas zaznel aj nejaký merateľný údaj a deadline. Nepáčili sa mi ale BS kategórie ako spokojní seniori, slovenské rodiny atď., kde boli jednotlivé body občas nelogicky a neintuitívne rozdistribuované. Nová verzia sa mi páči viac – strana sa snaží pôsobiť realisticky a rozdelila program na tri zóny: bielu, modrú a červenú. V bielej je 10 základných merateľných záväzkov rozdelených na časovej osi “do 100 dní”, “do 2 rokov” a “do 2020.” V modrej sú plány rozdelené tiež na časové úseky, BS skupiny (“adresáti”) stále zostali, plány sú už menej konkrétne. V červenej zóne sú koncepty, s ktorými strana pracuje, rozdelené podľa rezortov tiež na časovej osi. Zaujímavý formát volebného programu – páči sa mi že sa niekto nad ním poriadne zamyslel ale zároveň sa drží v realite a nevytvoril 100 stranový návod ako zmeniť svet.

• Priority (10 základných záväzkov): 1. Hmotná zodpovednosť politikov + amen schránkam, 2. daňové úľavy rodinám, 3. zrušenie dane zo straty a zbytočných povinností pre zmaestnávateľa, 4. záruka miesta v škôlke, 5. zlúčenie finančnej podpory pracujúcich rodičov do jedného konta, 6. zníženie odvodov, 7. urýchlenie diaľnic, 8. investície do vzdelávania, 9. zvýšenie podielu slovenských výrobkov na trhu, 10. skrátenie čakačiek v nemocnici
• Známka (ako v škole): 1

SNS

Zabil ma hneď úvod nazvaný “Naša vlasť si zaslúži viac.” SNS ako už tradične silne autoritárska je z definície nekompatibilná s mojim vnímaním slobody. Prirodzene jej v dnešnom stave politikmi regulovanej paniky z imigrantov výrazne stúpli preferencie. Exponenciálne napredovanie pokroku a inovácií dáva čoraz silnejší základ fundamentalizmu, ťažiacemu z faktu, že čoraz väčší podiel spoločnosti mentálne s rastom inovácií a zmien prestáva stíhať a utiahne sa k “starým spôsobom.” Fundamentalizmus, to je Daeš (ISIS), ale to je aj SNS. Naozaj som sa snažil, ale aj napriek tomu väčšina bodov vyznieva ako nepremyslené výroky krčmového tlčhuby, ktorý nemá potuchy o čom rozpráva – populisticky zameraná na typického SNS voliča, ale prakticky neimplementovateľná a občas až vyslovene hlúpa (lose-lose pre všetky strany). Priority strany sa síce veľmi prekrývajú s mojimi, konkrétne riešenia sú ale diametrálne odlišné. V programe sa nachádza pár validných bodov napr. eHealth alebo podpora učiteľov, je ich ale ako šafránu.

• Priority: Slovenský štát (žiadna republika! ak by ti to náhodou nedošlo, toto je odkaz na prvú polovicu 20. storočia, v ktorej SNS zrejme stále žije) : Národný, Celistvý, Zvrchovaný, Sociálny, Zdravý, Vzdelaný, Ekonomicky zdravý a efektívny, Ekologický, Právny, Bezpečný a Kultúrny. + Štát a zahraničná politika.
• Známka (ako v škole): 4

KDH

KDH prekvapilo. Veľa validných bodov v ekonomickej a hospodárskej časti – zefektívnenie a zmenšenie štátu, digitalizácia, znížená a znovu rovná daň, podpora ľudí čo chcú pracovať, podnikateľské inkubátory, podpora SMEs a živnostníkov, transparentnosť atď. Zdravotníctvo tiež fajn, až na klasickú náboženskú snahu regulovať vedu v oblasti biotechnológii a považovať svoju etiku za tú správnu. U navýšenia rozpočtu na školstvo uvádzajú zvýšenie na priemer OECD. Ak vezmem do úvahy posledné dáta (% hdp investované do vzdelania) krajín OECD, znamenalo by to nárast investícií o viac než 50%. To by mali učitelia radosť, a ja tiež. Bohužiaľ sa mi to číslo nezdá realistické. Na to že má program 90 strán, je občas neefektívny v detailoch. Na koniec len dodám že napriek množstvu dobrých bodov je pre mňa neprípustné obmedzenie slobody žien v otázkach ako umelé oplodnenie, potraty, prípadne dobrovoľná sterilizácia, viď Lucia Nicholson.

• Priority: je tam skoro všetko… Ekonomický rozvoj, bezpečnosť a spravodlivosť, zamestnanosť, rodinná a sociálna politika, zdravá spoločnosť, ochrana prírody, školstvo, medzinárodné vzťahy.
• Známka (ako v škole): 2

Most-Híd

Most viackrát pobavil. Rád používa pojem Big Data. Tiež sa mi veľmi páči že si na stránke vie človek naklikať svoj vek, bydlisko, povolanie, národnosť a záujmy a Most mu ukáže “program na mieru,” alebo to čo chce počuť :). Program má validné body ku vymáhateľnosti práva, reformám justície, podpore podnikania, investíciám do školstva, či zdravotníctva. Tiež obsahuje pár bodov k zmenšniu štátu, posilneniu druhého piliera, infraštruktúry, miest a regiónov a vidieku, jednoznačnosti práv prezidenta, nrsr, odbremeneniu ústavného súdu atd. Je tu takmer všetko pre každého. Takisto sú tradične podporované menšiny, či už maďarská, rómska, alebo rusínska. Veľa obsahu, ale forma “zadaj čo chceš počuť a my ti to ukážeme” vyznieva zvláštne. Stačil by vyhľadávací riadok, alebo filtre podľa kategórií.

• Priority: takmer všetko, špeciálne zameranie na menšiny a juh Slovenska.
• Známka (ako v škole): 2

OĽaNO–NOVA

Obyčajní ľudia žiadny program nemajú. Teda tvrdia že majú a vraj má vyše 500 konkrétnych riešení. Nejak som ho ale nikde nenašiel. Na stránke sú ale ciele a vízia hnutia, plus “Zmluva so Slovenskom” s 23 opatreniami. Ciele a vízia sú popísané v 4 bodoch s 3-8 bullet pointmi, ktoré vyznievajú prvoplánovo, populisticky a krčmovo. Je to skôr kritika súčasného stavu než ciele a vízia, štylizovaná tak, aby jej každý podvedome pritakával. 23 riešení pre Slovensko je na tom výrazne lepšie – zostala tu udržaná rovnováha jednoduchosti a pritom poskytnutý najdôležitejší obsah v stručných, jasných a až na pár výnimiek relatívne uskutočniteľných bodoch. Podpora rodín, živnosníkov a aktívnych nezamestnaných, protikorupčné opatrenia, investície do nemocníc, zvýšenie platov učiteľom, obrana štátu. Škoda, že som sa nedostal k ich 500 konkrétnym riešeniam, naozaj som zvedavý.

Edit 3.2.: Pretože strana má kandidátku spojenú s NOVA a sú na nej aj mne veľmi sympatickí občiansky aktivisti, tento program nie je jednoduché posúdiť sám o sebe. Program Novy som nestihol do napísania tohto článku zanalyzovať, preto nechávam túto zodpovednosť na vás.  Táto kandidátka je teda veľmi nehomogénna a človek by k nej mal skôr pristupovať ako k zhluku jednotlivcov než k strane a napríklať sa snažiť prekrúžkovať jemu kompatibilných kandidátov, ak sa rozhodne pre jej voľbu.

• Priority: deti a rodina, práca a podnikanie, korupcia, zdravie a vzdelanie, bezpečnosť
• Známka (ako v škole): 3

SaS

Program SaSkárov u mňa padol na úrodnú pôdu ako po obsahovej tak po formálnej stránke. Je z neho jasné, že sa nad ním niekto poriadne zamyslel a urobil ho poctivo, aj keď má človek miestami pocit, že keby to všetko mala vláda urobiť, potrebovali by na to dve generácie. To kvantum bodov, akokoľvek dobrých je skrátka strašne nereálne a chýba mi v dokumente prioritizácia. Inak ale dokument dáva zmysel a nesrší populistickými heslami ale realizovateľnými bodmi. Tiež so mnou znie dôraz na súkromnú slobodu a zefektívnenie štátu a dotkol sa výrazne všetkých mojich priorít. Takto to má vyzerať. Zníženie daní, znovuzavedenie čistej rovnej dane, zvýšenie efektivity výberu, zavedenie Sulíkom dlho pretláčaného odvodového bonusu a superhrubej mzdy, zníženie byrokracie, solidarita a navýšenie 2. piliera, podpora zamestnanosti a životnej úrovne, podpora podnikateľov, protikorupčné opatrenia, zohľadnenie plurality žiakov na školách + dofinancovanie, odčlenenie cirkvi od štátu, reformy v zdravotníctve, lepšia kontrola polície a ich odbremenenie od hlúpostí, minimalizácia závislosti od Ruska v obrane + modernizácia atď.

• Priority: naozaj všetko
• Známka (ako v škole): 1

Volebné programy: zhrnutie

Po prečítaní všetkých programov som tieto oskóroval podľa kompatibility s mojimi prioritami a kvalitou navrhovaných riešení. Z ďalších kôl som teda arbitrárne vylúčil Smer a SNS. Je mi jasné, že sa nikomu programy nechce čítať, preto pre kontrolu toho, akí politici z ktorých konkrétnych strán sú najviac kompatibilní s vašimi názormi, odporúčam volebnú kalkulačku. Mne vyšli tri ženy – Jana Kiššová, Janka Šipošová a Lucia Nicholson. Občas treba gúgliť, napríklad veľa ľudí zo SaS nemá stranu priradenú.

Volebný program pekný, ale neostane len na papieri?

Áno, volebné programy sú často fajn, ale realita je často veľmi odlišná. Preto sa treba zamyslieť aká je šanca, že body programu v nasledujúcom volebnom období uzrú svetlo sveta. Túto kategóriu som rozdelil na dve časti: Uskutočniteľnosť bodov volebného programu (ako veľmi sú navrhnuté riešenia samé o sebe realistické) a Schopnosť strany dokázať ich presadiť (osvedčila sa strana v minulosti ako schopná presadiť svoje návrhy v parlamente a nájsť si oporu u verejnosti? Je jej predseda dostatočne presvedčivý a mienkotvorný?).

Táto časť môjho hodnotenia stojí na najslabších základoch a je veľmi arbitrárna. Jedná sa o moje subjektívne dojmy z médií a som si potenciálnej odchylky od reality vedomý. Ak máte pocit, že niekomu krivdím alebo ho vyzdvihujem, kľudne si do mna pod článkom zabušte. V tejto časti som nikoho nevylúčil.

Nie sú to šmejdi, zlodeji a klamári?

Integrita je dôležitá a najviac spochybňovaná stránka politikov. Poznáte to z kecov svojho okolia: všetci klamú, všetci kradnú, všetci majú kontá na Cypre a kontakty na finančné skupiny. Verím (a v niektorých prípadoch to dokonca vieme), že to je pre mnohých pravda – obzvlášť u súčasnej vládnucej strany. O to väčšia je frustrácia, keď týmto ľuďom prejde dokázaná trestná činnosť, za ktorú by podľa zákona mali doživotne sedieť v cele. Neznamená to ale, že treba automaticky odsúdiť politikov len za to, že sú politikmi (Na kandidátkach možno najsť kandidátov s povolaniami ako inseminátor – a to vám dokáže rýchlo zmeniť pohľad na vec). Ako v každom zložitom probléme, neexistuje tu biela a čierna, ale široké spektrum šedej, napriek tomu, že sa médiá snažia o polarizáciu a ľudia nie sú schopní všetky informácie obsiahnuť.

Merateľné hodnotenie všeobecnej integrity politikov a strán je náročné, máme ale k dispozícií dáta k jednému z jej symptómov – klamaniu. Politici klamú a to sa dá dokázať veľmi jednoducho. Online portál demagog.sk dlhodobo zbiera výroky politikov a snaží sa o objektívne vyhodnotenie ich pravdivosti. Ja som dáta zozbieral a výsledky vizualizoval.

Z grafu vyššie teda môžeme vidieť, že priemerne približne každý tretí výrok SNS je lož, alebo zavádzanie. U strán Smer a OĽaNO je to každý štvrtý, u KDH a Most-Híd jeden z piatich. Najmenej klamú politici zo Siete a Sas, kde len približne každý siedmy výrok bol klamstvo alebo zavádzanie, teda takmer 2,5x menej ako pri SNS.

Pretože strany sú často “one-man show,” kapitáni sú občas dôležitejší než celý zvyšok kandidátky. Spravil som preto podobnú analýzu pre siedmich predsedov daných politických strán. Tu sú vidieť ešte markantnejšie rozdiely, kde podľa demagógu Danko (SNS) klame alebo zavádza v takmer každom druhom výroku, oproti tomu Procházka (Sieť) alebo Sulík (SaS) klamú alebo zavádzajú takmer štvornásobne menej, v každom siedmom až ôsmom výroku.

Získané dáta v kombinácií s mojím subjektívnym vnímaním integrity som potom pretavil do skóre pre strany, ktoré prešli predošlými kolami.

Výsledok: ako to celé dopadlo?

Poďme si teda všetko zrekapitulovať a zobraziť všetky konečné hodnotenia do jednej vizualizácie. Aby toho nebolo málo, ku každej kategórií som priradil váhu, ktorú jej subjektívne prikladám a podľa toho stanovil konečné skóre pre každú stranu. Takto to dopadlo pre mňa. Samozrejme, že máme do volieb ešte relatívne dosť času a veci sa môžu zmeniť, keďže ale žijem v zahraničí, potrebujem obálku doručiť na môj úrad v Trnave, čo môže chvíľu trvať. Tiež ešte popremýšľam nad stranami blízko zvoliteľnosti  – prieskumy beriem so úvahy so zdravým skepticizmom.

Voľba svojich parlamentných kandidátov je u nás považovaná za relatívne intímnu záležitosť a samozrejme veľa ľudí nemusí s mojim hodnotením súhlasiť. Obálku som zatiaľ ani ja nezalepil a neodoslal – verím že ma upozorníte na každú väčšiu chybu v úsudku a pokiaľ ju budem považovať za validnú, je možné že sa môj finálny hlas zmení. Ako som spomínal vyššie, odporúčam tiež volebnú kalkulačku, ktorá vám zobrazí politikov a strany, ktoré v minulosti hlasovali najbližšie k vašim názorom.

Veľa šťastia so správnym rozhodnutím.